Cesta karavanom po USA 2023

26. 6. 2023 Začína najkrajší čas stredoškolského učiteľa. Letné prázdniny. Práve keď si to začínam užívať, a plánujem ktorý foťák (pardon za slang), koľko bateriek a aké objektívy, a koľko detí zabalím. Zisťujem, že mám ďalší prúser u klienta. Na školských fotkách, ktoré som robil pre istú základnú školu, je uvedené nesprávne meno školy. Do školy som volal a priznal sa. Ako to dopadlo? Niečo ma táto situácia naučila, a ako poznám tento vesmír taká skúsenosť ma pripravila presne na tú cestu, ktorú sa pokúsim vykonať. (Asi všetci so mnou budú mať veľa trpezlivosti, ale na návštevu ma už nezavolajú... veď uvidím.) Mám byť trpezlivý a kľudný a s manželkou a malými deťmi precestovať Spojené štáty americké v karavane alebo len v aute? Ešte stále neviem. Ako vždy všetku našu cestovateľskú činnosť plánujeme tesne pred vykonaním plánu. Možno sa to vôbec nevolá plánovanie ale improvizácia. Ešte dokončím ponuku pre ďalšieho klienta a zajtra letíme. Online checkin po krátkom infarkte ohľadom leteniek a či som ich vôbec naozaj kúpil... a je to.

27. 6. 2023 Vidím, že posledná úprava sa nenahrala. Takže cesta bola skvelá a bezproblémová. 
Jedine môj zmysel pre zachovanie stavu paniky udržiaval potrebné napätie do poslednej chvíle. Dlhá rada na našom check-in vo Viedni sľubovala že let s British Airways do Londýna nestihneme a odhodlane som odrátaval posledné minúty do odletu. Na bezpečnostnej kontrole sa pracovníci zamysleli nad zmysluplnosťou a bezpečnosťou papierových mečov, ktoré si moji chlapci niesli so sebou do lietadla. V momente keď bola každá sekunda vzácna vedel som že túto situáciu musím odfotiť. Odlet lietadla posunuli. Dokonca som si všimol pasažiera, ktorý keď priletel jedným letom okamžite začal pri vchode do lietadla zjednávať letenku. Počul som ako ho odmietli, no napriek tomu sedel hneď za mnou. Zaujímavý poznatok. S deťmi sa ale takto lietať nedá.

Letisko v Londýne bolo plné ľudí, pôsobilo chaoticky, najlepšie britské značky ponúkali v duty free zóne tie najlepšie výrobky za tie najlepšie ceny. Osobne som si všimol vo výklade zlaté rolexky za 15.000L. Všade voňali voňavky od ružovej po čiernu – tú kupovali dievčatá v burke. Napriek chaosu som si celkom oddýchol, človek, ktorý cestuje sám sa naobeduje v reštaurácii za 20€. A zabaví sa v obchode Harry Potter kde si môže kúpiť plyšovú sovu, pletený sveter alebo metlu. Naše tri deti si hurhaj, lesk a miešanie vôni užívali. Stačilo im kúpiť sandwich a kilové M&M´s.
Prekvapilo ma, čo všetko mi v batožine tolerovali. Baterky, objektívy, nabýjačky. Škoda že som nepribalil dištančné senzory pre kempovanie a viac bateriek. Cestu cez Atlantik spolu s BA – British Airlines sme absolvovali v lietadle Airbus A380. Veľmi milá letuška nám sľúbila exkurziu po lietadle ale neskôr Barborka zaspala a potom sme ju nenašli. Dokonca, neskôr nás ta letuška stretla na letisku a bežala za nami a povedala ako ju mrzí že sme ju nenašli. Ako už začiatok cesty naznačil zdá sa, že budeme stretávať samých milých ľudí. Neskoro v noci sme prišli do cieľa a rovno sme šli spať. (Pravdupovediac po všetkých mojich cestách konštatujem, že som ešte nikdy nestretol vyložene zlého alebo agresívneho človeka.)

29. 6. 2023 Washington DC.
Ráno sme sa jednoducho vypravili a naším plánom bolo centrum mesta a uvidíme, čo uvidíme. Náhoda (aj keď neverím, že náhoda neexistuje) chcela aby sme vystúpili na zastávke Enfant plazza. Okamžite sme narazili na múzeum ktoré nás (mňa) najviac zaujíma National Air and Space Museum. Pozor lístky si musíme objednať vopred. Nie nedostali sme sa dovnútra, pretože sa ďalšia milá pani dozvedela že je to len náš prvý deň (Ak by bol posledný asi nás pustí). Vykliala mi objednávku lístkov na pondelok 3.7. o štvrtej poobede. Ideme ďalej. Hneď vedľa narazíte na múzeum venované pôvodným indiánom. Vzhľadom na primárny cieľ našej dovolenky – precestovať národné parky a objaviť skutočných indiánov na západe USA.
Múzeum Indiánskej kultúry ukazovalo práve tie časti ktorými povedie aj naša cesta. To vo svojej podstate ukazuje pekne usporiadané a štylizované veci, v krásnej budove napodobňujúcej tvar indiánskeho stanu – teepee. Expozícia nesie moderné prvky výstav a expozícií súčasného umenia. Samotná prepájala krvavú históriu s novodobou konzumnou dobou. Vážne som však zvedavý na kontrast toho co som videl so skutočnosťou. Kedy nebudem obdivovať diela indiánov, alebo diela inšpirované indiánskou kultúrou v príjemne klimatizovanej zatienenej miestnosti. Cesta po Arizone Utahu a Nevade bude ťažká bez možnosti si skočit do bazéna. (Netušil som že prenajatý karaván bude klimatizovaná reštaurácia na kolesách s kúpeľňou, chladničkou, mrazničkou...) , chladničkou, mrazničkou...) Hlavne s tromi deťmi…

V ten istý deň. Návšteva kongresu. Blíži sa deň nezávislosti a všade prebiehali prípravy na verejnú oslavu. Návaly ľudí boli väčšie ako je tomu normálne pre to sme sa tiež mali objednať vopred online. Ale ako nám povedal milý pán, hneď po bezpečnostnej kontrole, rátajú aj s nami. (chaosákmi - toto slovo vynechal) A hneď jedna pani prišla a dala nám 5 prednostných lístkov hneď na najbližšiu prehliadku. To je výhoda cestovania s tromi deťmi. V kongrese nás poučili akými peripetiami sa rodila americká demokracia a štruktúry, ktoré su pre demokraciu charakteristické. Úvodný film nás previedol miestami ktoré sami navštívime, a ukázal celkom jednoduché dejiny tvorby štátnosti USA (jednoduché oproti európskym). V obidvoch múzeách všetci strážnici a sprievodcovia pôsobili dojmom že sú najšťastnejší ľudia na svete, akoby od objavenia Ameriky práve na nich čakalo presne toto pracovné mieso a oni sa preňho narodili. Musí to byť skvelý pocit. Myslím, že každý návštevník, ktorý plánuje po US cestovať by mal začať svoju cestu niekde medzi Capitolom a Washingtonovým monumentom. 

1. 7. 2023 Deň nezávislosti v demo verzii.  Tento deň – večer sa po celých štátoch konajú malé ohňostroje. V Amerike je všetko väčšie a malý znamená väčší ako novoročný ohňostroj v Bratislave. Na mnohých miestach sa zhromaždia ľudia, pijú, jedia a kupujú suveníry – americké vlajky bublifuky vo farbách americkej vlajky svetelné meče vo farbách americkej vlajky. Posedávajú alebo tancujú a o 9:15 pm začne ohňostroj. O 15 minút neskôr skončí. V tom istom čase, 100 km ďalej od nás v Baltimore aj Philadelphii blázni spustili streľbu do davu ľudí –  rodín s deťmi, ktorí si len prišli pozrieť malý ohňostroj a trochu sa zadarmo zabaviť. Niekto by povedal bláznivá Amerika. V tom istom čase v Bratislave žiak podpálil vlastnú školu a sám uhorel. Nehovoriac o tom, že Francúsko je v plameňoch od zastrelenia mladého Afričana počas cestnej kontroly. (Francúzsko bola druhá voľba pokiaľ by sme nešli do USA.) Svet blázni a v ňom blázniví ľudia. 

2. 7. 2023 Shenandoah River a jaskyňa Skyline Caverns.
Splav akejkoľvek rieky patrí k začiatku leta. Deti a ja sa na slnku dobre pripečieme. Tentoraz moja drahá nasadila krém na opaľovanie, čím prilákala mraky a jemné prehánky. Rieka bola v pohode ale jeden úsek som doslova podcenil. Pre miestnych je všetko blízko a nikde nie je problém. Defacto 5 hodín na lodi, s tromi deťmi a skoro bez vody (načo brať litre vody keď je to blízko), prvá väčšie pereje a celú loď som potopil. Deti vo vode, potraviny aj foťák tiež. Väčšina vecí vyschla alebo sme ich zjedli. Zvyšok cesty som fotil na telefón. Prikladám pár fotiek. Pri brehu sa vytvárali černošské hlučné kempy, narvané hlava pri hlave, kde si občania spomenuli na prastaré korene rybárčenia a pri hlučnej hudbe veselo nahadzovali povrázky, udice, a pekné svetielkujúce návnady rybičiek. Hispánske časti, kde sa len tak pri jedinom zdroji hlasnej hudby bavili jednotlivé širšie rodiny – tiež jednotlivci rzbárčili, a belošské kempy kde na úhľadných lúkach na pobreží stáli decentne vzdialené biele domy s americkou vlajkou. Rzbáry lovili v úplnej tichosti. A nazvem to státie patriotov, kde sa lokálny patriot z Nebrasky pokúsil prekonať Shenandoah river slastným autom priamo pred našou loďou. Potom vystúpili, smiali sa a pili pivo. Vtedy som uvažoval či nezmeniť svoj fotoaparát za jeho auto. Mali rovnakú cenu. Ale vedel som, že to nie je pravda.  Môj foťák vyschne a jeho auto tiež.

Jaskyňa Skyline Caverns bola najkrajšia a najväčšia akú som kedy videl, veď si pozrite fotky žiaľ len z mobilu. Foťáčik ležal v horúcom aute a sušil sa. V jaskyni objavenej v roku 1770 mali špecialitku. Cez klávesy ovladané kladívka, ktoré udierali do stalagtitov a hrali melódiu.
Ukážka je vedľa.

3. 7. 2023 Návšteva múzea letetva a vesmíru a národnej galérie.
Múzeum letectva bolo asi najslabšie. Prerábali ho a expozícia celkom varila z vody – v americkom chápaní. Časť výstavy sa práve nachádza v Bratislave a ďalších mestách (Reklama na londýnskom letisku hovorila že aj v Londýne). Chýbalo mi prvé lietadlo bratov Wrightovcov a prvé lietadlo ktoré si kúpila Emilia Erhardt a preletela s ním Atlantik ako prvá žena. Videli sme starý typ Airbusu A320. Modely marťansých roverov a celkom skvelú projekciu o slnečnej sústave.
Národná galéria.
Tak blízko, tak zadarmo a v tak veľkom počte. Vstupy zadarmo majú svoje plusy aj mínusy. V galérii sme navštívili len časť holandských a flámskych maliarov, talianskú renesanciu – snáď som videl originál od Leonarda Da Vinci obraz 16 ročného dievčaťa. Vo francúzskej časti sme videli impresionizmus a postimpresionizmus. Snáď som videl originál autoportrétu Vincenta van Gogha. Prečo snáď? Vedľa stála pani a práve pajcovala jednu z monetových baletiek. Poznamenal som (po slovensky) že snáď takto nevznikli všetky obrazy galérie. Keď uvážim množstvo ľudí, vlhkosť a teplotu vzduchu, množstvo vydýchnutých baktérií... čerstvosť Monetovho podpisu na obraze... Iba blázon by vystavil 30 originálov Rembrandta v 2 miestnostiach a vstupné zadarmo. Napriek mojím myšlienkam som si galériu užil. Nádherná budova s neuveriteľnou možnosťou postaviť tri veľké fontány na druhom poschodí.

4. 7. 2023 Oslava dňa nezávislosti.
Uvidíme aké to bude, je zatiaľ ráno a niekoľko hodín dorábam resty z predošlých dní. Plán je opekať a večer pozrieť ohňostroj v DC. Ohňostroj bol, niekto vykríkol Happy birthday USA a niekto iný happy birthday big mac menu. Preplnené metro bolo zadara a myslím že nápor zvládlo výborne. Ľudia boli k sebe celkom ohľaduplní a s deťmi ma pustili sadnúť si.

5. 7. 2023 Simkarta, požičanie auta a príprava na cestu. 
V roamingu platím 2e za minútu a všetky online formuláre ako registrácia a objednávanie akceptuje len americké číslo. Teda ak si chcete vybaviť americkú sim: Neodporúčam zakúpenie SIM predplatenky z bežného obchodu a aktiváciu online. Neakceptujú našu platobnú kartu, pretože na konci formulára o zaplatení žiadajú zip code z karty ale my slováci na karte zip nemáme. Prípadne si môžete zakúpiť predplatený kredit, tam som mal problém že keď som kód otváral poškodil som celé číslo. Väčšina slovenských (lacnejších) telefónov v USA nefunguje napriek tomu že pri kúpe predplatenky v obchode overenie kompaktibility telefónu dopadlo dobre. Jediný európsky telefón ktorý funguje s americkou sim (a máme ho so sebou) je nakoniec Samsung S21FE.( Aj keď mám pocit, že mu príliš často vypadáva internet). Lacné motoroly a samsungy a ďalšie nefungujú. V roamingu môj samsung A8.2018 ide skvelo, doslova zahviezdil. Americkú sim neberie. Odporúčam ísť do obchodu Verizone a dúfať že narazíte na trpezlivého chlapíka a všetko sám nastaví, ak nie aspoň nepýta peniaze ako predplatenka.  (14. 7. 2023 Dopĺňam info o simkarte. Verizon karta vôbec nefunguje. Môj 6 ročný samsung A8.2018 v roamingu má signál skoro všade, kúpená verizon karta v európskom telefóne funguje len v mestách.)

Z požičovne HERZ som si objednal auto na prvú časť cesty. Na jazdu autom stačí náš slovenský-europský vodičák, pas, a v niektorých štátoch aj vytlačenú estu. Pokiaľ máte kreditnú kartu platíte len požičovné, s debetnou kartou si berú aj zálohu 500$, ktorú nám snáď neskôr vrátia. Cieľom cesty do USA je návšteva našej rodiny a precestovanie štátov v karavane, návšteva príodných parkov a dovezenie všetkých detí domov v poriadku. Priebežná cena požičovného a celkových nákladov na cestu mi vychádzalo na 12.000 eur na 30 dní cesty (6000 za karavan). Ale Amerika je krajina nekonečných možností. 30 dní sme skresali na 17 a požičovné karavánu som vyriešil takzvanou službou relocation alebo takeoff. Autokaraván vyrobený v Chicago niekto musí presunúť do konkrétnej predajne. Deň takej výpožičky je namiesto 199$ len 99$. Pre to si požičame osobné auto a presunieme sa do Chicaga. Tam v Cruise America vyzdvihneme karavan a presunieme ho do Phoenixu. Miesto vyzdvihnutia a odovzdania si nevieme vybrať ale to nám nevadí. Na 17 dní budeme mať kompletne nový karavan len pre seba, v cene 2000e. Toľko plány. V Herzi potvrdili že akceptujú môj vodičák a pas. Stačí len plánovať a tešiť sa.

7. 7. 2023 1. časť cesty Času nikdy nie je dosť a už sa ponáhľame. Ale dal som si záväzok písať. Z Hertzu máme nejaký čierny Nissan s floridskou značkou. Keď odmyslím hodinové čakanie a úvahy o tom ako môže Amerika prosperovať keď zamestnanci pracujú v spomalenom režime. Ale Amerika sa nikam neponáhľa. Tak snáď nebudú prísne brať prípadne neskoré odovzdanie auta.
Teraz na začiatku skutočnej cesty, keď všetko bude záležať len na tom ako to zvládnu deti, či sa auto nepokazí a v neposlednom rade či moje šoférovanie bude dostatočné. Teraz, keď máme len plán a predstavy a všetko je pred nami cítime poriadnu dávku úzkosti. Či to celé zvládneme, akých ľudí stretneme a aké náhody našu cestu ovplyvnia. Po predošlých skúsenostiach so zraneniami a úrazmi mám rešpekt. Možno počas Vianoc keď bude všetko za nami rýchlo ako mrknutie oka, sa budem smiať mojím obavám – dúfam že to tak dopadne. Takže behom najbližších hodín ideme smer Washington DC – Chicago. Držíme si palce. Cestou som hľadal hrob mojich predkov. Jediné mne známe meno bola pani Dzurillová

8. 7. 2023 Chicago 
Z DC sme vyrazili asi o 12:10 a do Chicaga (aj s odpočítanou hodinou) sme prišli o 21:15. Našiel som celkom pekne vyzerajúci hotelík, ale… Tu uvažujem ako nebyť rasista. Až po zaplatení 70$ sme pochopili pre koho je hotel určený. Ak pominieme nočnú hádku spoluobčanov černochov, potulujúcich sa čiernych mladíkov so stiahnutými gaťami na pol zadku a nekonečné trieskanie dverami a celonočné hlasné rozhovory, smrad taký že celú noc som myslel že sa pôjdem vygrcať… zhrniem to. Zabudnite na cestovanie po Amerike v aute s predstavou lacných motelov. Segregácia a rasizmus je síce zakázaný ale vysoké ceny to robia aj bez zbytočných emócií. Hotely si radšej hľadajte v centre miest, ale rátajte so sumou nad 200$. Na požičanom aute sa nedal zamknúť kufor. Ak by auto do ráno ukradli vôbec by som sa nečudoval. Začiatky ťažké, ale niečo sme sa naučili.
Ráno som rodinu vyložil v Cruz America a šiel som na letisko vrátiť auto, ktorým sme cestovali z DC. Papierovačky a funkčnosť kariet mi nedávali spávať. Nakoniec by u nich prešiel aj manželkin prastarý vodičák ale vadilo im že na mojej hlavnej karte nemám napísané moje meno. V USA nepotrebujete kreditku ako vám každý bude navrávať. Majte ale kartu s tým istým menom ako máte na pase a vodičáku. Potom, konečne som to začal šoférovať. Kompletne nový karaván priamo z výroby, nezmyselne tradične Americký, s rádiom s ladiacimi kolieskami, s divnou páčkou spoza volantu ako radenie automatu, svetlá na takom gombíčku pri dverách, zrkadlá ako skrine, bez cúvacích senzorov a kamery tradičnými svetielkami na doske ako na starej škodovke. Amerika je jednoducho tradičná, ale v takom karavane – RV Recreation Vehicle – ako to oni miestni volajú sa country hudba počúva úplne ináč. /po hodine mi začala liezť na nervy/ Tu by som sa mal zastaviť. Časom som zistil, že karavan, ktorý som si požičal má nádrž na benzín 42 galónov teda 1 barel – 160 litrov. Dokáže natankovať 250l vody. Neskôr som sa zamýšľal, že európsky karavan vám dovolí nabrať max 40l vody kvoli váhe vozidla. Celé auto reagovalo ináč ako karavan alebo nákladiak do 3,5 tony. Pochopil som, že šoférujem mminimálne 10 tonové auto, na ktoré môj vodičák nestačí. Aj kvoli svedomiu som túto otázku počas cesty neriešil. (Neskôr, doma, na Slovensku som na webe cruz America našiel zmienku o hmotnosti týchto áut a snáď som dobre pochopil že vodiči s preukazom B majú nejakú výnimku.)

Akonáhle sme na dialnici presiahlli rýchlosť 35mph hudbu nebolo počuť a pri 65mph zvuky auta pôsobia ako by sa počas jazdy celé auto rozpadalo. Behom popoludnia sme prešli 500 míľ nechali za sebou Ilinois, rieku Mississippi a polovicu Iovy a spálili 50 galónov benzínu. Chvíľami som si hovoril že keď má človek auto aj Amerika sa zdá byť menšia. Šoférovanie tu má iste peripetie. Odbočovanie doprava na červenú, veľmi časté podbiehanie na diaľnici, a v niektorých štátoch mýto na diaľnici – to som neriešil, prenájomca auta si to nejako vyriešil. Deti sa prvých 400km zabávali lezením a skúšaním vybavenia. Šok mi priviedli keď som sa zaraďoval medzi kamióny a hlasno tresli skriňou. Spätné zrkadlá tu ukazujú všetko možné len nie reálne vzdialenosti. Pre to som zatiaľ pri zmene pruhov mimoriadne opatrný a vyplašený. Ako tento deň zakončiť optimisticky. Zostali sme na odpočívadle vedľa ďalších áut. Jedno vyzerá ako by ho vykradli a posádku zabili pred mesiacom. Tak dobrú noc. trochu sa prespím a ráno ťahám ďalej na Nebrascu.

That RV

Sample text. Click to select the Text Element.

Sample text. Click to select the Text Element.

Sample text. Click to select the Text Element.

Sample text. Click to select the Text Element.

Sample text. Click to select the Text Element.

Sample text. Click to select the Text Element.

Sample text. Click to select the Text Element.

Sample text. Click to select the Text Element.

Sample text. Click to select the Text Element.

Button

Sample text. Click to select the Text Element.